Chlapec, vtáčik, truhlár
Stret so smrťou či vyrovnávanie sa so stratou sú témy, od ktorých sa tých najmenších obvykle snažíme uchrániť – zastierame, zľahčujeme, rozptyľujeme – no hoci s ťažkým srdcom, aj ich raz musíme oboznámiť so skutočnosťou, že umieranie je neoddeliteľnou súčasťou života. Úloha zdanlivo nepríjemná, no verte či nie, aj náročné správy možno podať s ľahkosťou, stačí ten správny príbeh.
Napríklad taký, ktorý v sebe ukrýva čarovná knižka Chlapec, vtáčik a truhlár – na jednej strane smutný, melancholický, na druhej plný nádeje a toľko potrebnej lásky. Starec ubíjaný stratou a samotou, prežívajúci len z nevyhnutnosti a čoraz častejšie pomýšľajúci na smrť. Hladujúci chlapec, ktorý nečakane prišiel o všetko.
Dvaja užialení cudzinci topiaci sa v bubline vlastného utrpenia, náhodné stretnutie, prekrásne vykreslené nepravdepodobné priateľstvo a k tomu štipka magického realizmu.
Aj napriek tomu, že kniha sa nikdy celkom nevymaní spod dusivej atmosféry, ktorú so sebou bolesť a smrť prinášajú, Chlapec, vtáčik a truhlár je zároveň akýmsi majákom, svetlom v temnote – príbehom o znovuobjavení šťastia, o budovaní priateľstva aj napriek strate.
Deti (a možno do istej miery i nás, dospelých) učí, že trúchliť je v poriadku, no zároveň dodáva nádej, že všetko raz prebolí.
Martina s hlavou v knihách, 14.11.2021