Mama je na konferencii, deti sú doma hladné a v chladničke nie je ani mlieko. To nič. Otec ho totižto bez problémov odíde kúpiť do obchodu za rohom, aby si deti mali čím zaliať cereálie. Alebo skôr, aby si mal čo naliať do čierneho čaju? Brat so sestrou doma čakajú, no otec stále nechodí. Keď sa napokon vráti, neprizná si, že sa zarozprával so známym. Namiesto toho si vymyslí najbláznivejší príbeh, ktorý sa začína únosom. Nie tak hocijakým únosom. Unesú ho zelení a lepkaví mimozemšťania. Tam získa skvelého sprievodcu na ceste časom – stegosaura Stega na vznášajúcom sa loptovom nosiči (po našom – balón). Na ceste stretnú sopečného boha, ružových poníkov, hrôzostrašných upírov a galaktickú dinosauriu políciu. „,Hej, poník, a prečo si ružový a na boku máš bledomodrú hviezdu?´ opýtal som sa ho. ,Nuž, vieš,´ vzdychol poník, ,tak sa v dnešnej dobe oblieka každý – bledomodré hviezdičky sú naozaj in.´" Našťastie nemáme mlieko je milá dobrodružná knižka pre staršie deti. Mladšie by sa mohli v špirále času, v ktorej sa otec krúti, zamotať, a preto im pri odmotávaní musia asistovať rodičia. Knihu som si v kníhkupectve všimla náhodou a zaplesala som nad tým, že je preložená do slovenčiny. Nasledovalo prelistovanie, pri ktorom moje srdce zaplesalo druhýkrát. Obrovský počet zábavných a nápaditých kresieb ma vie vždy potešiť. Ilustrátorom knihy je Chris Riddell, ktorého všetky kresby vraj vychádzajú z modelov zo života. Otázne je, kde pán Riddell videl živého stegosaura? Možno si požičal časostroj profesora Stega, ktorý mu stál modelom. Niet však pochýb, kto stál Riddellovi modelom pre postavu otca. Nie je ním nikto iný, ako sám autor, Neil Gaiman. Našťastie nemáme mlieko som si celú vychutnala pri čaji o piatej. O šiestej som mala dávno dopité a knihu celú prečítanú. Chvíľami som sa strácala pri otcovom cestovaní v čase tam a zase späť, ale to mohla spôsobovať aj moja prílišná nepozornosť. Takže, milé deti budú musieť zbystriť sluch, aby mali z rozprávky skvelý zážitok. Pokiaľ knihu nepochopia na prvýkrát, budete im ju musieť čítať zas a znova. Ktovie, či to nebol aj autorov zámer. Tak ako otec v knihe sa pre ne snažia vymýšľať príbehy a tráviť s nimi čo najviac času. „Ukázal mi svoj stroj času. Bol naň nesmierne hrdý. Išlo o veľkú škatuľu z lepenky s niekoľkými okrúhlymi kameňmi, ktoré boli zachytené po bokoch.“ Kto by to bol povedal, že Neil Gaiman, známy vďaka svojej ponurej fiktívnej próze, dokáže napísať aj veselú detskú knižku dotvorenú farebnými ilustráciami. Tento britský autor, ktorý sa preslávil komiksovou sériou Sandman, už má na konte aj knihy pre deti. Zväčša však ide o novely, odohrávajúce sa v bezútešnom svete. Sú to napríklad Koralina (bola aj sfilmovaná) a Záhrobná kniha. Takýto svet v knižke Našťastie nemáme mlieko nenájdete. Našťastie nemáme mlieko je skvelé čítanie k raňajkovým cereáliám a poobedňajšiemu čaju. Taktiež slúži ako pomôcka na zbližovanie sa s deťmi, ktoré si myslia, že sú už príliš veľké na rozprávky. Ak sa chcete dozvedieť, prečo jedávajú upíri na raňajky krútiace sa červy s pomarančovým džúsom, prečo chcú mimozemšťania vytrhať všetky stromy a na ich miesto dať plastové plameniaky a čo sa spieva v piesni Neschádzaj k asfaltovým jamám, drahá, pretože mám na teba zálusk, určite si na Gaimanovu čarovnú knihu nájdite čas. A ak nemáte doma mlieko, to nič.