Nedajte sa pomýliť názvom. Červenou farbou vyznačené i a y neznamenajú nič viac a nič menej, než samotnú otázku, či je Miška myška. V knihe nie sú žiadne gramatické cvičenia. Ukrýva veselo - dojemný príbeh neukážkovej rodiny, v ktorej oco a mama sa na ilustráciách nenormálne podobajú na Kristínu Farkašovú a Jara Filipa.
V knihách pre deti od cca 5 rokov nenarazíte často na kontroverzné pasáže, v ...
Nedajte sa pomýliť názvom. Červenou farbou vyznačené i a y neznamenajú nič viac a nič menej, než samotnú otázku, či je Miška myška. V knihe nie sú žiadne gramatické cvičenia. Ukrýva veselo - dojemný príbeh neukážkovej rodiny, v ktorej oco a mama sa na ilustráciách nenormálne podobajú na Kristínu Farkašovú a Jara Filipa.
V knihách pre deti od cca 5 rokov nenarazíte často na kontroverzné pasáže, v ktorých by kapitola niesla názov Oco nás nechce. Ani sa v nich často nestretnete s pasážami, kde by sa tak jasne opisovalo úplné výchovné zlyhanie jedného z rodičov. Aj preto si ma príbeh Je Miška myška? získal. Okrem iného. Ako ešte píšem v úvode, chytila som na dve hlavné dospelé postavy takú silnú asociáciu Kristíny Farkašovej a Jara Filipa, že sa ich už neviem zbaviť a hotovo. Posúďte sami.
Príbeh knihy Je Miška myška? má dve časti. Prvú rozpráva tehotná mama, ktorá chce bábätku v brušku dať nejaké meno. Ľudské by jej pripadalo ešte trúfalé, tak ho volá myška, vedomá si, že v budúcnosti sa bude môcť pretaviť aj do skutočného mena, či už sa narodí dievčatko alebo chlapček (inak pozor na „pracovné“ mená v tehotenstve, poznám jeden rodinný príbeh, v ktorom v bruchu z čistej srandy plával Servác - dnes má skutočný Servo 10 rokov, mama si už nevedela predstaviť, že ho bude volať inak). S myškou sa rozpráva, hovorí jej, kam idú, čo robia a prečo, dokonca jej vysvetľuje, prečo ich ten oco nechce. Je totiž umelec, hudobník, trubkár, bohém a vetroplach, ktorého informácia o tom, že bude otcom, prekvapí. Jeho dieťatko ešte nie je na svete a už húta, čo za ľudia ho tam čakajú. Je zvedavé, prežíva s mamou jej tehotenské štrapácie a netuší, ako možno ocka naučiť, aby sa na ňu tešil.
V druhej časti sa už deťom prihovára skutočná Miška. Od narodenia prešlo pár rôčkov, Miška chodí do škôlky a v jej rodine sa, zdá sa, toho veľa nezmenilo. S mamou sa stále o všetkom rozpráva a sú to rozhovory milé, vľúdne a vtipné. A oco… Ani ten sa nezmenil. Svojim prístupom dohnal mamu do zúfalého rozhodnutia - nechala mu Mišku jeden deň na starosť a odišla. A kým dospelému čitateľovi je jasné, že sa v texte rieši vážny partnerský problém, pre deti ide o trpko - úsmevný opis ťarbavej starostlivosti muža, nezvyknutého opatrovať vlastné dieťa. Táto skúsenosť sa pre všetkých skončí len tesne pred katastrofou, či si už niekto pred tým predstaví strašnú hádku alebo až rozpad rodiny. Otec sa totiž prepracuje fázami od - ogabem dieťa lacným nápadom na hru, cez - ZOO to vyrieši, až po - keď to už ani alkohol s návštevou nedajú dokopy, som definitívne v keli! Čítajúci rodičia si môžu vďaka nemu porovnať svoje vlastné hranice trpezlivosti, tolerancie a ochoty.
Autorka Taťjana Lehenová, známa poetka, napísala príbeh Je Miška myška? ešte v roku 1991, aktuálne vychádza v reedícii, je však prekvapivo nadčasový, aktuálny a stále platný. Kniha má podtitul Príhody celkom skvelej rodiny a je to výstižný slogan. Deti sa z nej dozvedia, že nie každá rodina je uhladená, ukážková, vymydlená. Spojenie dvoch cudzích ľudí v rodičovstve prináša kopu komplikácií a v tejto knihe sa aj na vážnejšie rozpory medzi mamou a ocom pozerajú malí čitatelia s nutnou dávkou humoru. Kdesi medzi riadkami budú cítiť Miškinu neistotu a obavy, ako sa to celé skončí a možno prvýkrát sa dozvedia, že milovať niekoho nie je akcia konštantná a nemenná, ale že sa spája s rôznymi výkyvmi a bojmi o zachovanie priazne. Presne preto je príbeh príťažlivý, dojemný a nevšedný zároveň.
Text prevádzajú veselé ilustrácie akademického maliara Ľubora Ondráša, svojim štýlom vzdialene pripomínajú Adolfa Borna. Sú rovnako vtipné, doplnené o svojské detaily. V tejto knihe je to kŕdeľ vtákov, ktorý s dejom nemá absolútne nič spoločné a napriek tomu obsadili jeho členovia takmer každý obrázok, nemo sledujúc, o čo tam tým ľuďom ide.