Tenučká knižka pre najmenších o polo upírke a polo víle zaujme predovšetkých detských čitateľov do 10 rokov. Práve im sa kniha svojim dejom najviac priblíži, najviac sa nájdu v jej deji a v problémoch malej Izadory. Áno, je mi jasné, že práve s týmto atypickým menom sa ťažšie stotožňuje, no práve u detského čitateľa určite vzbudí záujem a ukáže, že aj zaujímavosť mena je potrebná, a teda určitá diferenciácia ľudí a pestrosť osôb je práve to, čo vo svete naozaj treba. Hlavným problémom malej Izadory a jej rodičov je teda správny výber školy. Každý, kto už som svojim dieťaťom rozoberal výber škôlky, základnej školy či už aj strednej vie, akým ťažkým výberom prechádzal. Chce dobre dieťaťu, no chce aj, aby sa niečom priučilo. Práve v tom je pes zakopaný, častokrát ťažké školy sa deťom nepáčia a tie ľahké sú zase príliš banálne. S rovnakým problémom sa potýka aj Izadora. Ani vo vílej a bohužiaľ ani v upírskej škole sa necíti pohodle,vie, že tam nepatrí. Až sa naskytne možnosť nová, ktorá sa predtým zdala úplne vylúčená - klasická škola s normálnymi, nečarodjníckymi deťmi. Je jasné, že knižka sa číta ľahko a dieťa, alebo ten kto ju predčíta ju bude mať prečítanú za menej ako polhodinku, no skrývajú sa v nej hboké, didaktické myšlienky, ktoré práve malého čitateľa môžu ovplyvniť. Myšlienky, ktoré sú najviac potrebné aj dnes - nikto nie je čierno-biely, každý je niečím výnimočný, má vlastnosti a schopnosti, ktoré sú určené len pre neho a hlavne, najpodstatejší fakt - každý si je rovný. Práve na to poukazuje hlavný motív a rovnako aj výber postáv - otec upír : matka víla = aj tak sa dokážu milovať (teda láska nepozná hranic či etnických či iných) a rovnako spolužiaci v škole = beloch, polo víla-polo upírka, černoch, čo dokážu byť dobrými priateľmi. Kniha je teda veľmi zaujímavou detskou knihou a zároveň didaktickou pomôckou upozorňujúcou na to, že už v útlom veku by dieťa nemalo diferencovať ľudí a rovesníkov podľa farby pleti, etnika či vierovyznania alebo správania a malo by mať rovnaký názor na všetkých, alebo si minimálne názor tvoriť ku každému sám a nepodliehať predsudkom. Dnes je asi najpodstatnejšie učiť tieto fakty menšie deti a možno aj dospelých, ktorí už na to akosi pozabúdali. Alebo sa to sami zabudli naučiť.