Som mačkočlovek. Mám tie malé, arogantné, chlpaté potvorky s vlastným rozumom – mačky – úprimne rada. A rovnako na tom sú aj moji rodičia a brat. Preto keď som počula, že vyšla kniha napísaná práve z pohľadu rozmaznaného kocúrika, neváhala som a toto „whiskas“ dobrodružstvo priniesla domov. Čítali sme všetci a dovolím si tvrdiť, že po tej knižke túžili aj naši vlastní, malí, arogantní, rozmaznaní kocúrikovia. Urodzený domáci kocúr Winston Churchill má vo svojej miske najradšej čerstvo uvarené hydinové pečienky so štipkou petržlenu. Doma s ním žije „jeho“ profesor Werner Hagedorn a o oboch sa stará verná gazdiná Oľga. Ale jedného dňa si v čase obeda kocúr nájde v miske morčacie mäso a z KONZERVY! Čo to má byť, do mačkopekla? Oľga odchádza a namiesto nej sa o kocúra a jeho profesora prichádza starať jej sestra Anna. Okrem toho, že so sebou prináša len problémy a totálnu neznalosť, ako sa starať o takého fajnového kocúrika, akým Winston nepochybne je, má aj dvanásťročnú dcéru Kiru. A z toho sa Winstonovi ježia všetky jeho čierne chĺpky. „Mne sa môj život páči taký, aký je, a nechcem na ňom nič meniť. A vôbec netúžim po tom, aby ma tu navštevovalo nejaké decko a hralo sa so mnou. Naopak, ja deti NEZNÁŠAM. Sú hlučné a bezočivé. Zatiaľ ma každé decko, s ktorým som nejako prišiel do styku, len rozčúlilo. Napríklad ma ťahalo za moje citlivé hmatové fúziky alebo sa dokonca pokúšalo strihať mi ich.“ Po incidente s Anniným priateľom sa Anna a Kira sťahujú k profesorovi domov a Winston získava neželané spolubývajúce. Či sa mu to páči, alebo nie, keď ho Kira hladká, pradie hlasnejšie a hlasnejšie. A je prvá, ktorá ho aj vezme von, aby okúsil svet a trochu zaňuchal dvorové mačky. Užije si aj malý výlet do školy, z čoho, samozrejme, budú iba ďalšie problémy. Počas jednej veľkej búrky, keď sa obaja skrývajú pred dažďom a ich život je mizernejší než mizerný, nevedomky vyslovia rovnaké želanie. Silné a tajomné želanie, ktoré im zmení celé ich životy. Želám si byť hocikým iným, len nie sám sebou. „Ó, Veľká Cica, ak existuješ, vysvetli mi, čo sa to tu s nami stalo. A hlavne – prečo?“ Príde k zámene. K akej, to sa dozviete, hneď ako sa začítate do ružovej knihy so zelenými mačacími očami. Prezradím vám len toľko, že Kira a Winston pred sebou majú tajnú vyšetrovaciu misiu. A okolnosti, ktoré sa udiali s ich životami, nech sú akékoľvek zvláštne a čarovné, im celkom v ich pátraní pomôžu. Začína sa vtipné, napínavé a tak trochu smiešne dobrodružstvo, v ktorom hlavnú úlohu hrá mačka. A vám sa to bude páčiť. Jazyk je veľmi živý, pobavia vás super-top-peckové mačacie nadávky (do mačkopekla, sardinkáňoš) a dávajte si pozor, lebo sú návykové a ani sa nenazdáte a budete v práci vzývať Veľkú Cicu. Dej je správne stupňovaný a príbeh vás pohltí od hlavy až po mačacie labky. Pri Kire a Winstonovi budete tretím tajným agentom pri pátraní, čo to vlastne ten Vadim má za ušami. „Kto by si bol kedy toto pomyslel? Ja – a kamarát s deckom! Ale Kira má pravdu: sme dvojica. Navždy najlepší priatelia.“ Hoci som veľký fanúšik mačiek a nápad vyrozprávať príbeh práve z pohľadu jedného štvornohého miláčika považujem za kreatívny a originálny, musím sa priznať, že vzhľadom na môj vek táto kniha nie je tak úplne pre mňa. Bolo to príliš ľahké čítanie, zábavné a som si istá, že oveľa viac vhodnejšie pre deti alebo tínedžerov. To však stále nemení fakt, že som z tej knižky nadšená. A rovnako bola aj moja mamka, ktorá si určite Winstonove myšlienky aplikovali na svojich dvoch rovnako rozmaznaných kocúrov. Jedného dňa si nájdem čas, a keď tí dvaja nevďačníci budú zaspávať pri mojich nohách, tak im Winstonov príbeh prečítam nahlas. Aby mali vlastného mačacieho hrdinu menom Winston Churchill. Ale čo potom, keď podľa jeho vzoru odmietnu žrať mačacie konzervy a budú trvať na čerstvo uvarených hydinových pečienkach s petržlenom?

V tejto knižke sa snúbi viacero lákadiel: má dve hlavné postavy, jedna je ženského a druhá mužského rodu, čiže dej bude pútavý tak pre dievčatá ako i pre chlapcov. Je v nej štipka sci-fi, keď si hlavní hrdinovia v zlomovom momente vymenia identity. Z kocúra sa stane dvanásťročné dievča a z dievčaťa je razom dospelý kocúr. Musia sa vyrovnať nielen s novým pohľadom na svet čoby iné živočíšne druhy, ale aj s tým, že kocúr v dievčenskej koži neraz rieši situácie ako chlap a dievčinka ukrytá v kocúrovi sa na svet pozerá ženskými očami. Prepletajú sa vzájomne do svojich životov a ovplyvňujú v nich všetko, na čo ten druhý v normálnom stave nemal ani pomyslenia. To je čosi nesmierne lákavé aj pre dospelých, nie iba pre decká. A napokon je tu ešte samotný detektívny príbeh. Kocúr Winston Churchil je síce ušľachtilý a čistokrvný, ale inak dosť nudný a namyslený gaučový typ, ktorý nevylieza z bytu svojho pána, postaršieho profesora jadrovej fyziky. 12 ročná Kira, pôvodom Ruska, je dcéra ich domácej. Gazdiná Anna mala veľmi zlý výber frajera. Vadim je gauner a násilník, pred ktorým musia Anna a Kira ujsť. Prichýli ich práve profesor, ktorého dovtedy jediným spolubývajúcim je kocúr Winston. Jemu sa Kira zverí, že má strach o mamu. Vadim sa jej vyhráža, niekoľkokrát ich navštívi polícia, mamu vypočúvajú a Kira chce zistiť, čo je vo veci. Neprezradím, ako sa to stane, ale Kira a Winston si vymenia identity a zisťujú, že v takomto stave im pátranie dokonca prináša viacero výhod. Vypátrajú, že Vadim obchoduje so zakázaným tovarom, dostanú sa k nemu celkom blízko, lenže plán nevyjde presne podľa ich predstáv a oni čelia skutočnému nebezpečenstvu. Páči sa mi, že Kira i jej spolužiaci skutočne konajú ako 12 ročné deti. Nehrajú sa na dospelákov, ale nasledujú svoje naivné nápady na vlastnú päsť. Aj Winston čoby nezorientovaný dospelý kocúr medzi deťmi urobí množstvo chýb, za ktoré Kira pyká. Autorka im v tomto smere nič neubrala ani nepridala. Ako iným autorom kníh pre deti však aj v tomto prípade musím podotknúť, že trochu podceňuje ich technické zručnosti. Kira má smartfón, ktorým chce odfotiť dôkaz. Autorka ju donúti hľadať a manévrovať s aktuálnym novinovým výtlačkom, aby mala časové potvrdenie svojho odhalenia, pričom mobil automaticky ukladá presný čas i dátum, kedy bola fotka vytvorená v tzv. metadátach. To však autorka neberie do úvahy – ja len predpokladám, že preto, lebo o tom sama nevie a postupuje tak, ako sa pátralo v čase, keď mala 12 ona. Samotnú knihu Winston: Kocúrova tajná misia by som rozdelila na tri časti. Prvá – do zmeny identity, druhá – zmenená identita a pátranie, tretia – po ukončení pátrania. Prvá a tretia sa vlečú a treba na ne istú dávku trpezlivosti. Druhá, detektívna je však výborná, bavila ma a zhltla som ju za pár hodín. Samotná spisovateľka, Frauke Scheunemannová, by sa zrejme nikdy do písania detských kníh z vlastnej vôle nepustila. Spolu so svojou sestrou Wiebke Lorenzovou vydávajú pod pseudonymom Anne Hertz úspešné romány pre ženy a len na požiadanie vydavateľstva vytvorila príbeh o Winstonovi a Kire. Jej, ako píše v doslove, sa tvorba pre deti nesmierne páčila a na knihe to, myslím, vidieť. Ako úvod do detektívneho žánru pre deti by táto kniha nemusela byť vôbec zlou voľbou.