Kto by ich nepoznal? Malí Mach a Šebestová sú tu s nami už veľa rokov nielen v knižných podobách, ale aj v podobe seriálu, pri ktorom sa nejednému z nás rozbliká pomyselné svetielko nostalgie. Dobrodružstvá žiakov 3. B triedy nás sprevádzali raným detstvom pri sledovaní Večerníčkov a neraz sme zatúžili s nimi zažiť dobrodružstvá, ktoré prežívali vďaka kúzelnému slúchadlu, čo im plnilo všetky priania. Autorom seriálu je Miloš Macourek, ktorý má na svedomí nielen Macha a Šebestovú, ale aj iné známe české postavičky, ako napríklad Arabelu, Rumburaka alebo Dívku na košteti. Tvoriť začal so svojím priateľom maliarom Adolfom Bornom a animátorom Jaroslavom Doubravom už v roku 1963. Kniha Mach a Šebestová v histórii vyrozpráva 7 príbehov, kde Mach a Šebestová, ku ktorým neodmysliteľne patrí aj ich verný kamarát pes pani Kadrnožkovej Jonatán, prežívajú dobrodružstvá v minulosti. Napríklad Mach zaviní Napoleonovu porážku pri Waterloo, Šebestová sa na týždeň stane francúzskou kráľovnou alebo spolu navštívia veštiareň v starovekom Grécku. Všetky príbehy sú vyrozprávané presne tak, ako ich poznáme z televízie – dlhé súvetia, ktoré sú akoby monológom rozprávača. On nám vyrozpráva príbeh, aj všetky prehovory postáv. Je to zaujímavý štýl písania, avšak iba v tom prípade, ak sme naň zvyknutí. Na jednej strane sa deti môžu naučiť niečo nové pri čítaní rôznych štýlov písania, no na strane druhej to pre nich môže byť veľmi ťažké, pretože niektoré súvetia sú aj na celú stranu. Odkedy sa v roku 1982 objavili tieto, vtedy ešte neznáme postavičky, boli charakteristické svojou grafikou, ktorá nás sprevádza aj v tejto knižke. Nedalo by sa povedať, že je niečím iná alebo odlišná od ostatných rozprávok. Postavy nemajú zvláštnu farbu pleti či veľké hlavy alebo ruky. Ťažko opísať, čím sú všetky obrázky výnimočné. Jediné, čo sa dá povedať, je, že sú špecifické len pre Macha a Šebestovú a robia ich jedinečnými. Hnedovlasého Macha a blonďavú Šebestovú s Veľkou červenou mašľou na hlave by sme spoznali kedykoľvek. Knihu by som odporučila deťom starším ako šesť rokov. Ale keďže je kniha špecifická tým, ako je napísaná – bez priamej reči a veľmi dlhými súvetiami –, mladším deťom by aspoň prvý príbeh mali prečítať a vysvetliť rodičia, aby nezostali zmätené. Taktiež knihu odporúčam aj starším čitateľom, ktorí si radi zaspomínajú ako v detstve večer čo večer čakali pri televíznych obrazovkách na Večerníček a tešili sa na nové dobrodružstvá Macha, Šebestovej, Jonatána a kúzelného slúchadla.