Vďaka Ilustrovanému atlasu najčudesnejších prehistorických zvierat spoznáte „jednorožca“ aj najväčšieho hada všetkých čias. „Stará a veľká ako človek. (Ale plochá ako palacinka!)“ Alebo: „V 19. storočí si ľudia z ich stavcov vyrábali nábytok. (Netušiac, že je to 40 miliónov rokov stará fosília.)“ Presne takto - sviežo a originálne - odsýpajú komentáre k dávno vyhynutým zvieratám z pera švédskej architektky a po novom aj ilustračno-literárnej ikony Maje Säfströmovej. Aby som nezabudla, jeden opisuje primitívne vodné zvieratko s menom Dickinsonia costata a druhý Basilosaura, historicky prvú veľrybu, tvarovo podobnú úhorovi. Dielko s názvom Ilustrovaný atlas najčudesnejších prehistorických zvierat vyšlo tento rok vo vydavateľstve Albatros, nadväzujúc na Ilustrovaný atlas neuveriteľných faktov o zvieratách. Mix pôsobivých ilustrácií a mimoriadne záživných faktov zafungoval rovnako ako v debute, takže kniha si podmaňuje deti aj dospelých po celom svete. Vrátane kritikov. Maja Säfströmová sa k téme zvierat pritom dostala len náhodou. Kamarát ju požiadal, či by nenakreslila chobotnicu, a tak to skúsila. Popri tom si však o osmonohoch kadečo načítala a nadchlo ju to natoľko, že ilustráciu rovno obohatila o pár faktov. Komentovaná, čiernou fixkou namaľovaná chobotnica sa stala kráľovnou Instagramu. A Maja matkou novej metódy, na ktorej (opäť na nadšený podnet zvonku) napokon postavila aj svoj knižný debut. (Na druhú a tretiu knižku, tentoraz zameranú na zvieracie mláďatá – slovenský preklad by mal vyjsť na jeseň – ju už nemusel nahovárať nikto.) Povedzme si však na rovinu: ilustrácie zvierat s popiskami sami osebe zas nie sú až taký prevratný nápad. Čím si to teda tá Švédka všetkých opantáva? Nuž, v prvom rade samotnými kresbami. Nesmierne dobre sa na ne pozerá. Asi najmä preto, že sa nachádzajú na onej šťastnej hrane štylizovanosti a hodnovernosti. Inými slovami, vyzerajú síce rozprávkovo, no zároveň vynikajúco sprítomňujú skutočnú podobu zvierat. Esenciu ich pôvabu a svojrázu, dalo by sa tiež povedať. Maja má dar vystihnúť to podstatné. Ako vizuálne, tak aj slovne. Jej opisy sú exaktné a hravé zároveň (často necháva prehovoriť aj zvieratá samotné) a znejú tak, ako by „klasický“ zvierací atlas opisovali svojim kamarátom na pieskovisku samotné deti. V knihe nájdete viac ako stovku živočíchov, vrátane pradávnych príbuzných žiráf, goríl či jeleňov a garantujem vám, že pokiaľ nemáte paleontologické vzdelanie, o väčšine z nich ste dosiaľ nepočuli. No schválne, ktoré zvieratko malo na hlave päť očí a klepetom zakončený chobot? Odpoveď nájdete na dvojstránke medzi Haikouichthysom a Camerocerasom. A ešte upozornenie na záver: v knihe nenájdete žiadne dinosaury, hoci niektoré z exemplárov sú prehistorickým plazom na nerozoznanie podobné. Maja Säfströmová sa im vyhla zámerne, aby z ich tieňa konečne vyslobodila dosiaľ jediného známeho hlodavca s rohom či cicavca pripomínajúceho kríženca koňa a gorily. A mnoho a mnoho ďalších. Howgh.

V každom z nás drieme duša výskumníka. Každý chceme objaviť viac a tešiť sa z vedomostí, ktoré získame. Veď povedzte, kto sa nikdy nevyžíval v tom múdrom: ,,To si naozaj nevedel?". Sme knihomoli/-lky a neustála túžba po poznaní je našim každodenným kamošom. Keď som videla túto knižku, ktorá do pár dní zahltila celý instagram, hneď som si povedala, že to je niečo pre nás. Tým myslím môjho brata a mňa :"D. A mala som správny predpoklad, pretože môj malý šesťročný bráško si knižku privlastnil v momente ako som ju vybrala z kabelky a chcela si ju vystaviť v knižnici. Zhltli sme ju spolu do dňa. Odvtedy som mu ju čítala ešte trikrát, pretože on a dinosauríky, to je závislosť. Podľa mňa musel byť v minulom živote nejakým dinosaurom alebo aspoň vykopávačom skamanelín :"D. Táto knižka mala u nás doma neskutočný úspech. Mne sa páčilo prevedenie, ilustrácia, obsiahlosť, hravosť a môj brat v tejto knižke našiel jednu giga omaľovánku :"D Rodičia mi poďakovali, pretože mali od brata na chvíľku pokoj. Knižka, ktorá spravila radosť celej našej rodine. Dokonca som ju vzala s nami aj na výlet do hory, aby som ju odfotila v krásnom prostredí, ale decká mi nedali šancu sa k nej dostať, tak moje foteníčko nebolo úspešné, ale zábavu mali aspoň deti. Verím však tomu, že toto je knižka pre malých aj veľkých zvedavcov. Ešte aj pre tých, ktorí nie sú až takými nadšencami dinosaurov alebo zvieratiek, či encyklopédii. Viem, že prevedenie vyzerá naozaj detsky, ale tiež tu chýbajú farby, čož by sa pri detských knižkách asi stávať nemalo, čož vyvoláva dojem takého mixu. Ja som z knižky bola rovnako nadšená ako všetky naše decká, čo knižke len otáčali stránky a híkali nad obrázkami. Knižka je ilustrovaná, avšak čiernobiele prevedenie sa môže niekomu nepáčiť. Ja osobne v tom nevidím žiadne odfláknutie ani katastrofu. Knižka tak ponúka väčší priestor našej predstavivosti. Tým netvrdím, aby ste počúvli môjho bračeka a maľovali si knižku ako omaľovánku, aj on to má zakázané. Knižka takto ale získava hravého ducha. Jednoducho a nekompikovane zobrazuje to, čo chce ukázať. Nemusí ísť do detailov, aby sme pochopili, že dané zvieratko je jedinečné a nemáme šancu ho nikde stretnúť na prechádzke v parku, či v zoo. Na to, ako je daná téma ťažko uchopiteľná, si s ňou autorka poradila na sto jednotiek s milión hviezdičkami. Je obsiahla a skrýva veľa strašidiel i krás. Navyše je vtipná a nepredkladá veľa zbytočných faktov. Je ultrazaujímavá a je tým pravým orechovým pre všetkých zvedavcov. A tiež je mamut mojim obľúbených zvieratkom, preto tu máte aj obrázok z knižky ;) :"D Prečítané máte do hodinky a myslím, že to nebude posledným čítaním ;) Jednoznačne sa budem tešiť aj na ďalšie knižky od tejto autorky, pretože sú maličké, spratné a vyzerajú nádherne a úžasne nie len zvonka ale aj zvnútra.

Naše staršie dieťa miluje encyklopédie. Ale mladšie už niekedy má všetkých tých faktov plné zuby. Ilustrovaný atlas najčudesnejších prehistorických zvierat je našťastie toddler-friendly. Keď sme si ho čítali, konečne sa skončili večné hádky, čo budeme večer čítať pred spaním. Písať vtipné statusy na sociálnych sieťach alebo blogu je jedna vec, ale vydať ich na papieri, to je niečo celkom iné. Väčšina instagramových hviezd mimo sociálnej siete rýchlo vyhasne. Čo je smiešne na internete, pôsobí v knihe rozpačito. Očakávania nie sú rovnaké. Humor v knihe musí mať nejaký vývoj, gradáciu. Poukladať vedľa seba množstvo perličiek, to jednoducho nefunguje. Ako keď psíček s mačičkou piekli tortu s heslom: „keď do nej dáme sto dobrých vecí, bude stokrát taká dobrá.“ Nebude. Spomenie si ešte niekto na knihu Dankových výrokov, vtipov zo Zomri, ktoré vyšli pred pár mesiacmi? Mňa osobne nenadchli ani knihy Gill Sims Prečo mama pije/nadáva. Maja Säfström je výnimka. To, čo začalo ako instagramová kratochvíľa švédskej architektky, je také milé, že sa to uživí aj ako detská kniha. Takže po veľkom úspechu Ilustrovaného atlasu neuveriteľných faktov o zvieratách (ešte celkom nedávno patrila do prvej stovky najpredávanejších kníh na Martinuse), vyšla aj jeho dvojička, Ilustrovaný atlas najčudesnejších prehistorických zvierat. V tomto kontexte vôbec nevadí, že toto kompendium je znôškou bizarností – prehistorické zvieratá naozaj boli čudesné tvory. Napríklad gerrothorax mal nohy, no nevedel chodiť. Používal ich len na plávanie a lozenie. Jeho telo bolo meter dlhé a také sploštené, že oči musel mať navrchu hlavy. Deti sa najviac chichúňali, keď sme si prečítali, že pri otváraní úst pohyboval hlavou, nie čeľusťou – ako záchodová doska. Je tu aj strašidelná opabinia, ktorá mala na chobote klepeto. Diacodexis, prechodca jeleňa, mal namiesto kopýt prsty. Rovnako hyracotherium, predchodca koňa. Titanoboa, najdlhší had všetkých čias, sa pravdepodobne živil krokodílmi. Pred miliónmi rokov po zemi behali aj hlodavce druhu josephoartigasia monesi, veľké ako kravy. Naopak, prapredkovia koňa a jeleňa boli celkom maličkí – ako dnešný králik. Synthetoceras bol jednorožec, ktorý skutočne existoval. Aká bola prvá veľryba, basilosaurus? Taká veľká, že v 19. storočí si ľudia z jej stavcov vyrábali nábytok, nevediac, že ničia vzácne nálezy! Obojživelník ambulocetus nebol na prvý pohľad ničím výnimočný. Bol to však po nohách chodiaci prapredok dnešných veľrýb! Upozornenie pre všetkých dinomaniakov: autorka sa rozhodla, že do knihy nezaradí žiadnych dinosaurov. Tým sa venovalo dosť priestoru v iných knihách. Nové fascinujúce fosílie sa objavujú každú chvíľu. Materiálu na pokračovanie je dosť, dúfam, že Maja Säfström už na ňom pracuje :). Autorka však informáciami rozhodne neplytvá. Pri všetkých faktami nabitých encyklopédiách, čo doma máme, mi občas príde vhod aj takáto oddychovka. Keď deťom už od únavy klipkajú oči, ale večerného čítania sa nechcú vzdať ani za svet. Keďže atlas je určený viac-menej len na pozeranie, mohol by to byť prvý krôčik ku knihám aj pre tie deti, ktoré ich veľmi v obľube nemajú. Knižka má byť potešením pre zmysly, a tak si vo vydavateľstve dali záležať aj na obálke. Dosky sú potiahnuté takým príjemným reliéfnym papierom, že ich s deťmi neustále obchytkávame :). Mix fontov na obálke je odkazom na instagramovú estetiku. Na obálke sa píše, že čitateľom od 8 rokov, ale určite sa bude páčiť aj mladším. Ak už má dieťa povedomie o prehistorických dobách a nevystrašia ho naozaj prapodivné potvory, potom aj od troch-štyroch rokov (najmenším možno sem-tam nejaká pointa ujde, ale ňuňuňu obrázky sa im zapáčia určite). Ak vás v blízkej dobe čakajú narodeninové oslavy detí, darček od Maje Säfström je voľba na istotu. A do balíčka zabaľte aj notes. Ilustrovaný atlas najčudesnejších prehistorických zvierat, ktorý maličkým formátom pripomína skôr denníček ako encyklopédiu, je prudko inšpiratívny.

Ilustrovaný atlas prehistorických zvierat obnáša predovšetkým jeden základný plusový bod - nevyhradenú cieľovku - čím sa z neho stáva istý druh nenásilnej didaktickej pomôcky pre mladších i starších. Dielo ako také pôsobí veľmi komorne a minimalisticky - či už výsledným formátom, počom strán, ale hlavne ilustráciami, ktoré sú volené iba v elegantnej čierno-bielej. Nakoľko je toto dobrý ťah je ťažké určiť, v istom zmysle by možno pestrejší vizuál a grafika neboli naškodu, práve kvôli téme, ktorá dáva autorovi veľký priestor na tvorivú realizáciu, no ako negatívum ho však pravdepodobne nemožno brať.(z čierno-bielej kombinácie zase vyniká napr. práca s detailom a zároveň môže mladšimu čiateľovi dielo poslúžiť i ako antistresová omaľovánka, čo sa nevylučuje a na prvý nezainteresovaný pohľad vyslovene žiada). Istá didaktická rovina sa z diela naznačuje už začlenením pojmu ,,atlas" do názvu knihy, dielo je však spracované skôr skrz populárno-náučnú formu, čo sa dá očakávať - čím sa dostávame k pôvodnej myšlienke - na prvý pohľad sa možno môže zdať, že žánrové ukotvenie a grafika predurčujú knihu do žánrovky ,,pre deti a mládež", čo však nie je pravda. V diele sú totiž napr. ponechané latinské rodové a druhové mená vybraných zvierat, čo jasne odkazuje na to, že dielo môže poslúžiť i ako prostriedok sebavzdelávania (možno i skrz predčítanie) i pre staršieho čitateľa, rodiča atď., ktorý sa rovnako môže naučiť niečo nové. Ak hovoríme o didaktickej stránke, ilustrácie síce nie sú vedecky presné, keďže často hyperbolozujú či karikaturizujú skrz jeho základné poznávacie znaky a pod., no čo je podstatné, sú obohatené o poznámky - najčastejšie zaujímavosti, ktoré dokážu prekvapiť i potenciálneho staršieho čitateľa, zameriavajú sa na rekordy, nezvyčajnosti atď., podobne ako v populárnych encyklopedických publikáciách, ku ktorým sa čitateľ rád vracia pre zaujímavé fakty. Jediný problém potom spočíva v zapojení situačného humoru, ktorý je zase vyslovene detský, čo by vo veľkom množstve mohlo vytvoriť zvláštny literárny guláš - keďže na prvý pohľad nie je zrejmé, či je dielo určené pre mladšieho čitateľa a na predčítanie, či pre staršieho. Až zvláštne detinské a pateticky infantilné hlášky potom vyznievajú v kontexte trochu zvláštne, no stále nie sú používané v tak veľkom množstve aby to potenciálneho čitateľa obťažovalo. Atlas prehistorických rastlín je útle dielko, ktoré ake dokáže ponúknuť relatívne zaujímavý obsah pre všetky vekové kategórie, i keď primárne pre mladších, čo z neho robí napr. skvelý objektívny knižný darček, ktorý môže pôsobiť nezaujato a na jeho obľúbenosť, primárne u mladšieho čitateľa sa dá spoľahnúť.