Albatros - vydavateľstvo literatúry pre deti a mládež

Príbehy na dobrú noc pre rebelky

Ahojte! Dnes vám všetkým chcem predstaviť knihu, ktorá nesmie chýbať ani v jednej knižnici. Ide o knihu Príbehy na dobrú noc pre rebelky. Takže sa pohodlne usaďte a čítajte... Kniha je súbor 100 príbehov o 100 mimoriadnych ženách, ktoré nejakým spôsobom ovplyvnili svet. Nájdete tam pirátky, módne návrhárky, aktivistky, vedkyne, spisovateľky, novinárky, kráľovné, športovkyne a taktiež osobnosti ako Coco Chanel, Jane Austen, Serena Williamsová, Simone Biles, Kleopatra, či Michelle Obamová. Každý človek má svoj príbeh. Niektorí ľudia sú dobrí a iní zlí. Dobro a zlo uvidíte aj v tejto knihe. Prečítate si príbehy rôznych žien a uvidíte, že to nemáme ľahké. Síce sme ako ženy veľakrát označované za to ,,slabšie pohlavie", ktoré má len sedieť doma na zadku, variť a starať sa o deti, nie je to pravda. Ženy môžu byť kým chcú. Mali by mať tie isté práva ako muži. Mali by mať právo voliť, vybrať si povolanie podľa ich gusta a jednoducho-mali by mať právo povedať svoj názor. Keď som čítala o týchto ženách a videla, že sú veľakrát odradzované od rôznych činností, len preto, že sú ženy, bola som sklamaná. No bolo veľmi fascinujúce ako ženy stoja za svojim. Veľmi ma zahrialo pri srdci ako niekto bojoval aby sme mohli voliť, zapájať sa do politických vecí, povedať pravdu do sveta. Aj cez všetky tie prekážky. Takže my ako ženy by sme mali ísť ďalej. Pokračovať v tom čo niekto začal, aby ich práca nebola marná. Grafické spracovanie tejto knihy bolo úžasné. Každý príbeh mal svoju ilustráciu. Taktiež sa mi páči knižný prebal. Ilustrácie v knihe sú od rôznych maliarov z celého sveta. Osudy týchto žien boli podané v skratke, veľmi pútavo a ja som spoznala veľa krásnych príbehov. Knihu preto hodnotím 5/5 a veľmi ju odporúčam.

Jedna malá knihomoľka, 10.4.2018

Viac o knihe

DARKUS A CHROBÁKY

Máte radi netradičných hrdinov? Čo tak chrobáky? V knihe Darkus a chrobáky sa to všakovakou hmyzou háveďou len tak hemží. A viete čo? Zistíte, že chrobačí svet je plný farieb a krásy. Trinásťročnému Darkusovi sa jedného dňa prevrátil život hore nohami. Jeho otec záhadne zmizol. Chlapec, ani jeho trochu excentrický strýko neveria, že by mohol len tak opustiť svojho milovaného syna. Veď po smrti manželky už mal len jeho. Darkus sa presťahuje k strýkovi, musí chodiť do novej školy. Našťastie sú tu noví priatelia a hlavne inteligentné chrobáky, ktorých je v strýkovej ulici podozrivo veľa. Tí mu pomôžu nielen odhaliť dôvod otcovho zmiznutia, ale aj zosnovať záchrannú akciu. Spolu zistia, že otec bol súčasťou tajného genetického výskumu, ktorý skúmal vlastnosti práve chrobákov. Výskum už dávno skončil, ale zdá sa, že niekto stále robí podivné experimenty. Fascinujúce je množstvo entomologických pojmov. V texte sa stretnete z presnými názvami rôznych chrobákov, ale aj s názvami ich častí tiel a iných odborných výrazov. Dokonca je na konci knihy aj slovník. Zistíte tak, že entomológia je veda zaoberajúca sa štúdiom hmyzu. Všetky termíny sú veľmi prirodzene začlenené do príbehu. Takže ak to vaše dieťa príliš nezaujíma, určite mu to nebude prekážať. Podľa mňa je však veľmi malá šanca, že niekoho takto vynaliezavo popísaný chrobačí svet nebude zaujímať. Úprimne vám poviem, že som knihu zhltla ako malinu (pampúch je ešte moc malý). Dej je totiž veľmi napínavý a svieži. Akčnými scénami a svižnými dialógmi autorka nešetrí. 300 strán ubehne ako voda. Príbeh sa odohráva počas jedného týždňa. Občas mi ale prišlo mierne nerealistické, čo všetko sú školopovinné detiská schopné zvládnuť počas jedného dňa. (A to ani nehovorím o tom, ako si za noc vyrobili výbušniny s rozbuškami na dialkové ovládanie!) Okrem toho je ale Darkus a chrobáky vtipné a pútavé dielo. Vaše deti budú fandiť sympatickému Darkusovi, nebojácnej Virgínii aj bystrému Bertoltovi a nenávidieť hrozivú Lukréciu Cutterovú (vskutku príšernú záporáčku so všetkým, čo k tomu patrí). Autorka M.G.Leonard vydala pred pár mesiacmi posledný diel trilógie a recenzie sú veľmi priaznivé. Ani ja sa už neviem dočkať pokračovania. Aby som si čakanie skrátila, spýtala som sa Jozefa Klingu, autora skvelého slovenského prekladu, ako sa mu na Darkusovi pracovalo: Máte za sebou pomerne dosť rôznorodých prekladov: knihy detské, fantasy, sci-fi, romantické aj odborné. Je Vám nejaký žáner bližší ako iný? Ako čitateľovi aj ako prekladateľovi? Keď mi vydavateľstvo Albatros ponúklo preklad Darkusa, vyskočil som si od radosti, lebo presne na takú knihu som čakal. Detská literatúra, fantasy a science-fiction sú tri žánre, ktoré sú mi najbližšie z pozície čitateľa a ukázalo sa, že vďaka tomu ma práca na nich baví najviac zo všetkých, na ktorých som zatiaľ pracoval – potvdrzuje sa mi to aj v spätnej väzbe od redaktorov (napr. Darkusa redigovala pani Toňa Revajová, autorka série kníh o Johanke, a bola to ideálna spolupráca – málo výhrad zo strany pani Revajovej a skvelé pripomienky skúsenej autorky detských kníh, ktoré knihu vylepšili). Je preklad kníh pre deti a mládež niečím špecifický? Špecifickosť prekladu kníh pre deti a mládež vidím vo vyhranenosti postáv, s ktorými sa môžem pohrať napríklad tým, že odlíšim ich reč vhodnými prostriedkami (samozrejme ak ma originál pustí). Rád si tiež lámem hlavu nad prekladmi básničiek a pesničiek v texte, poslovenčovaním mien postáv a názvov miest, ktoré by mohli malým čitateľom robiť problémy (napr. Bartholomew – Bartolomej, Lukretia – Lukrécia, Towering Heights – Nebotyčná vila). Ako prekladateľ dbám aj na zmierňovanie výrazov, ktoré sú síce v zahraničí prijateľné, no u nás by sa nemuseli páčiť rodičom (napr. prehnané nadávky alebo opisy násilia). Detské knihy často obsahujú aj obrázky a vďaka nim sa dobre narába s textom, lebo sa môžem oprieť o umelcovu predstavu postavy či prostredia. Aká bola práca na Darkusovi? Fascinuje ma množstvo odborných pojmov, nielen z chrobačej ríše, ale aj všeobecných vedeckých termínov. Všetky tak krásne prirodzene včlenené do napínavého príbehu. Na Darkusovi sa mi pracovalo skvele i napriek prvotnej nervozite z odborných názvov chrobákov a entomologického slovníka v závere knihy. Tu mi pomohla Záhorská knižnica v Senici, kam som si zašiel v jedno sobotné ráno preložiť terminológiu s pomocou Entomologického náučného slovníka z roku 1984. Vyskytlo sa i zopár názvov, ktorých slovenské preklady som našiel pomocou nemeckých a českých titulov z tohto vedného odboru. V knižke sa nakoniec objavujú i dva druhy chrobákov, pre ktoré nemáme slovenský názov a ako som neskôr zistil, v českom preklade Podivuhodný nosorožík si ich prekladateľ tiež vymyslel sám – ide o železníka diabolského a ťuk-ťukáča. Vďaka Darkusovi som sám prekonal istý odpor k chrobákom a naučil sa nové poznatky z entomológie, niektoré druhy (napr. krasce, ako je v knihe samička menom Audrey) ma priam nadchli svojím výzorom, a tiež som sa prvý raz v živote pozrel do Anglicka (a prvý raz som letel v lietadle), keď som sa vybral navštíviť autorku M. G. Leonardovú a venovať jej jeden z prvých výtlačkov slovenskej verzie. Na záver: kedy začnete pracovať na preklade pokračovania? =) Na pokračovanie tejto trilógie sa sám veľmi teším (verte mi, dvojka s pracovným názvom Pomsta kráľovnej chrobákov je ešte zábavnejšia a napínavejšia než jednotka) a zatiaľ podľa slov vydavateľstva čakáme na ohlas u našich čitateľov. Zaregistrovali sme už recenzie na Darkusa napr. v DenníkuN alebo v online literárnom magazíne Vinlit. Verím, že aj Váš blog nám v tomto úsilí citeľne pomôže.

Pampúch, 4.4.2018

Mach a Šebestová v histórii

Miloš Macourek

Kto by ich nepoznal? Malí Mach a Šebestová sú tu s nami už veľa rokov nielen v knižných podobách, ale aj v podobe seriálu, pri ktorom sa nejednému z nás rozbliká pomyselné svetielko nostalgie. Dobrodružstvá žiakov 3. B triedy nás sprevádzali raným detstvom pri sledovaní Večerníčkov a neraz sme zatúžili s nimi zažiť dobrodružstvá, ktoré prežívali vďaka kúzelnému slúchadlu, čo im plnilo všetky priania. Autorom seriálu je Miloš Macourek, ktorý má na svedomí nielen Macha a Šebestovú, ale aj iné známe české postavičky, ako napríklad Arabelu, Rumburaka alebo Dívku na košteti. Tvoriť začal so svojím priateľom maliarom Adolfom Bornom a animátorom Jaroslavom Doubravom už v roku 1963. Kniha Mach a Šebestová v histórii vyrozpráva 7 príbehov, kde Mach a Šebestová, ku ktorým neodmysliteľne patrí aj ich verný kamarát pes pani Kadrnožkovej Jonatán, prežívajú dobrodružstvá v minulosti. Napríklad Mach zaviní Napoleonovu porážku pri Waterloo, Šebestová sa na týždeň stane francúzskou kráľovnou alebo spolu navštívia veštiareň v starovekom Grécku. Všetky príbehy sú vyrozprávané presne tak, ako ich poznáme z televízie – dlhé súvetia, ktoré sú akoby monológom rozprávača. On nám vyrozpráva príbeh, aj všetky prehovory postáv. Je to zaujímavý štýl písania, avšak iba v tom prípade, ak sme naň zvyknutí. Na jednej strane sa deti môžu naučiť niečo nové pri čítaní rôznych štýlov písania, no na strane druhej to pre nich môže byť veľmi ťažké, pretože niektoré súvetia sú aj na celú stranu. Odkedy sa v roku 1982 objavili tieto, vtedy ešte neznáme postavičky, boli charakteristické svojou grafikou, ktorá nás sprevádza aj v tejto knižke. Nedalo by sa povedať, že je niečím iná alebo odlišná od ostatných rozprávok. Postavy nemajú zvláštnu farbu pleti či veľké hlavy alebo ruky. Ťažko opísať, čím sú všetky obrázky výnimočné. Jediné, čo sa dá povedať, je, že sú špecifické len pre Macha a Šebestovú a robia ich jedinečnými. Hnedovlasého Macha a blonďavú Šebestovú s Veľkou červenou mašľou na hlave by sme spoznali kedykoľvek. Knihu by som odporučila deťom starším ako šesť rokov. Ale keďže je kniha špecifická tým, ako je napísaná – bez priamej reči a veľmi dlhými súvetiami –, mladším deťom by aspoň prvý príbeh mali prečítať a vysvetliť rodičia, aby nezostali zmätené. Taktiež knihu odporúčam aj starším čitateľom, ktorí si radi zaspomínajú ako v detstve večer čo večer čakali pri televíznych obrazovkách na Večerníček a tešili sa na nové dobrodružstvá Macha, Šebestovej, Jonatána a kúzelného slúchadla.

vinlit.sk, 2.4.2018

Viac o knihe

Čítanie so zvieratkami

Zvieratiek v knihách nikdy neubudne a vždy sa nájdu nové príbehy, ktoré ešte neboli vypočuté. Ak sa ich deti dožadujú, môžete nakuknúť do troch noviniek, ktoré som zoradila podľa veku. Encyklopédia pre 5 – 8 ročných Pri tejto knihe bude u malého čitateľa lepšie, ak už bude mať nejaké vedomostné základy. Kým trojroční sa potešia obrázkami, päťročných už zaujme najmä kontext. Ak majú skutočne radi zvieratá, predpokladám, že viacero z tých, ktoré sú v knihe, budú poznať. Kniha Prečo nie je tučniakom zima alebo ako sa zvieratá prispôsobujú prostrediu však nie je klasickou encyklopédiou, ktorá by nudne opisovala jednotlivé druhy. Namiesto abecedného poradia sa v tejto knihe na každej dvojstrane objavuje špecifické prostredie, v ktorom z nejakého dôvodu žijú isté druhy zvierat. Čitatelia sa dozvedia, prečo sú niektoré zvieratá doma len niekde a inde na svete ich nemožno nájsť. Dokopy sedem rôznych biotopov ako púšť, polárne oblasti, vodný svet, či lesy najprv deťom na samostatnej strane predstaví, ako sa kde žije, aké nástrahy tam na ľudí aj zvieratá čakajú, čo sa tam dá jesť, čo piť, kde sa spí a kde loví. Potom nasledujú samotné zvieratá, medzi ktorými je plno nevšedných druhov, každé má svoj vlastný odsek, v ktorom je boldom naznačená nejaká výrazná črta hodná pozornosti. Niektoré zvieratá rozprávajú a svojimi poznámkami vedia deti rozosmiať. Encyklopédia autorskej dvojice Linh Dao a Pavly Hanáčkovej Prečo nie je tučniakom zima alebo ako sa zvieratá prispôsobujú prostrediu utuží už získané znalosti o ekosystéme a podnieti čitateľov na ďalšie skúmanie nepoznaných zákutí fascinujúceho sveta zvierat.

Denník N, 29.3.2018

Darkus a chrobáky

G. Leonardová je anglická spisovateľka, poetka a scenáristka, ktorá vyštudovala anglickú literatúru na londýnskej King´s College. Darkus a chrobáky je Mayina knižná prvotina, ktorá už krátko po vydaní očarila celý svet. Práva na knihu sa predali do 37 krajín. Príbeh Darkusa a jeho verného chrobačieho priateľa získal celý rad ocenení a nominácií v súťažiach literatúry pre deti a mládež. V silnej konkurencii súčasnej detskej literatúry takého kalibru, ako je napríklad Harry Potter, autorka vytvorila pútavý dobrodružný román, v ktorom sú hlavnými hrdinami okrem detí aj chrobáky. Román, ktorý možno charakterizovať ako detskú detektívku, resp. pátračskú prózu, má po obsahovej stránke mnoho originálnych špecifík. Deti nemajú žiadne špeciálne, výnimočné či dokonca nadprirodzené schopnosti. Naopak, tajomne zázračné sú chrobáky, ale aj to iba do takej miery, aby román neskĺzol do žánru sci-fi. Tajomné vlastnosti chrobákov vyvolávajú u detí zvedavosť a záujem o ich správanie umožňuje autorke nenásilnou formou učiť deti poznávať ich svet. Dej románu sa veľmi často odohráva v staromódnych univerzitných laboratóriách alebo kabinetoch, ktoré sú pracovným miestom Darkusovho otca a strýka. Popritom sa však odohráva aj v supermoderných výskumných laboratóriách, kde kraľuje šialená vedkyňa a zlá módna diva Lukrécia, záporná postava románu. Detský čitateľ je nenásilnou formou konfrontovaný s takými pojmami, ako je výskumný projekt, ale aj zneužitie výsledkov výskumu pre komerčné ciele. Román takto informuje detského čitateľa aj o tom, že nie všetko, čo je módne a supermoderné, ako napríklad laboratória Lukrécie, slúži aj dobrým cieľom. Na rozdiel od väčšiny detských románov, ktorých hrdinovia sú nezbedníci a škola je pre nich nevyhnutným zlom (napríklad Huckleberryho Finn alebo Tom Sawyer), Darkus a jeho priatelia sú vzorní žiaci, radi sa učia, ale aj radi vyhľadávajú dobrodružstvá. Okrem týchto originálnych špecifík má román aj mnoho kladov, medzi ktoré patrí napríklad jeho výnimočná jednoduchosť a priamočiarosť. Táto jednoduchosť je dosiahnutá tým, že autorka mnohé veci nevysvetľuje. Má na to dve príčiny. Prvá je prostá. Deti, ktoré sú cieľovou skupinou románu, nevyžadujú také striktné a logické vysvetlenia ako dospelí. Druhá príčina je taktická. Spisovateľka si necháva možnosť napísať pokračovanie príbehu, preto píše román s otvoreným koncom a drží čitateľov v očakávaní ďalšieho vývoja deja. Čitateľ sa napríklad nedozvie, prečo vyzerá zlá Lukrécia tak hrôzostrašne. Lukrécia má veľké oči skryté za slnečnými okuliarmi s čiernymi sklami, zhrbené a vychudnuté telo opierajúce sa o barlu a ostrý pazúr, ktorý možno náhodne zahliadnuť pod lemom dlhej sukne. Čitateľ z tohto popisu iba tuší, že sa asi stala obeťou vlastných transgénnych výskumov DNA chrobákov. Autorka používa na opis jej postavy výstižný názov: mechanický skarabeus. Čitateľ sa taktiež dozvie, že Lukrécia kedysi spolupracovala s Darkusovým otcom na projekte Fabre, ale nedozvie sa, prečo ho uniesla. O projekte Fabre sa v románe veľa hovorí, ale skutočných informácií je málo. Ďalšou zaujímavou črtou románu je, že autorka dáva niektorým chrobákom dobré vlastnosti (roháče) a iným zlé (žlté lienky). Samozrejme, zlým žltým lienkam prisúdila úlohu špiónov zlej Lukrécie. Jednou zo záverečných scén románu je aj veľká vojnová bitka medzi dobrými a zlými chrobákmi, služobníkmi Lukrécie. Prečo a ako vznikli zlé chrobáky, autorka nevysvetľuje. Dôležitou súčasťou knihy, ktorá ju robí zaujímavou a originálnou, je aj malý osemstranový „Slovníček entomológa“, ktorý nenásilnou formou poskytuje detskému čitateľovi zrozumiteľné vysvetlenie najdôležitejších entomologických výrazov. Množstvo dialógov v románe, ktoré sú doslova šité na mieru detskému čitateľovi, vyvoláva príjemný pocit strhujúceho dynamického tempa. Treba však pochváliť aj pekný, ľahký a nenásilný preklad pána Klinga, ktorý je šetrný k detskému čitateľovi. Medzi záporné stránky románu patrí jeho rozsah. Viac ako 300 strán textu môže niektorých detských čitateľov odradiť od jeho samostatného čítania (predpokladáme, že sú to 8 až 10 ročné deti). O otvorenom konci románu, ktorý počíta s pokračovaním, sme už hovorili, ale v niektorých častiach románu je až príliš mnoho nedopovedaných informácií, čo môže odradiť zvedavejších čitateľov. Poslednou zápornou stránkou románu sú niektoré, až príliš neviazané a groteskné popisy situácií, najmä tých, ktoré sa týkajú dvojice susedov, tučného Humphreyho a chudého Pickeringa. Tieto popisy scén a situácií niekedy skĺzavajú až do charakteru komiksu. Darkus a chrobáky je však v každom prípade fascinujúcim detským románom o priateľstve detí a chrobákov. Keď sa detskí hrdinovia dostávajú do neriešiteľných situácií, prichádzajú im na pomoc chrobáky s ich prekvapivými vlastnosťami. Autorka je veľkou znalkyňou detských duší a správnym dávkovaním radosti, šťastia, smútku, priateľskej pomoci a víťazstva dobra nad zlom sa jej podarilo vytvoriť z tejto knihy pútavú modernú rozprávku pre deti, ktorá je zároveň aj poučnou. Detský čitateľ sa v každom prípade môže už teraz tešiť a netrpezlivo očakávať ďalšie pokračovanie príhod jeho jednoduchých a milých priateľov.

vinlit.sk, 25.11.2017

Veľká kniha snehu a ľadu

Farebné jesenné lístie o pár týždňov zahalí studený sneh. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako taký sneh vzniká a prečo je studený? Veľká kniha snehu a ľadu vám dá odpoveď aj na mnoho iných otázok o snehu, ktorý v podobe snehuliaka zdobí v zime dvory ľudí. Autorka Štěpánka Sekaninová v spolupráci s ilustrátorkou Niké Papadopulosovou vytvorili knihu, ktorá príjemne chladí. V úvode knihy sa stretávame s postavami súvisiacimi so zimou – snehová kráľovná, pani Zima alebo japonská Yuki-Onna. Ako sneh vzniká? Na to vám odpovedia nasledujúce stránky. Vedeli ste napríklad, že farba snehu nie je biela? Je totiž priehľadný! Môžeme sa dozvedieť aj o viacerých druhoch snehu, od jemnozrnného snehu až po firm – sneh, ktorý sa roztopil a opäť zamrzol. Kniha obsahuje päť veľkých celostranových ilustrácií, ktoré svojou farebnosťou rozprávajú príbeh o snehu a ľade. Mňa osobne na knihe zaujala časť o vločkách, ich tvaroch a speve. Presne tak! Vločky môžu spievať, pohvizdovať si. Každá je iná a predsa sú rovnaké. Spája ich originálnosť a rozdeľuje ich tvar. Zaujímavé, čo poviete? Vzťah prírody a snehu vám odpovie na otázky, kto sú zimní spáči, ako sa zvieratá prispôsobili na život v snehu a mraze a čo všetko môže sneh chrániť. Aké zvieratá žijú v krajinách, kde je po celý rok sneh a ako sa životu v studenej krajine prispôsobili? Ani táto otázka nezostane nezodpovedanou. Človek v zime využíva sneh a ľad na rekreáciu. Môžeme sa sánkovať, lyžovať či korčuľovať. Kniha podnecuje dieťa veľa sa pýtať. Ako sa vyrába umelý sneh a čo je lavína? Kto nám pomôže, ak sa stratíme v zasnežených horách? Veľmi ma zaujala myšlienka, že odpovede na tieto otázky dieťa nenájde len v samotnom texte knihy, ale aj v ilustráciách. Práve tie ho môžu priviesť na odpoveď ešte predtým, ako si odpoveď na svoju otázku prečíta. Tento proces je veľmi dôležitý pre rozvoj fantázie, pretože dieťa si môže predstavovať, čo všetko sa zo snehu dá postaviť, čo by si vzalo na polárnu expedíciu a podobne. Existuje aj Zem večného snehu a ľadu. Severný a Južný pól. Pri predstave týchto krajín nám po tele prebehnú zimomriavky. V knihe nájdete opis týchto „stále studených“ krajín, zaujímavosti o živote v snehu a aj o tom, čo môžu vedci v polárnych oblastiach skúmať. Čo ak sa budeme chcieť lyžovať na púšti, kde sneh nepadá? Žiaden problém! Aj túto nevšednosť vám kniha objasní. Nie je nezvyčajné, že sneh môže slúžiť ako stavebný materiál. Iglu je typickým príbytkom Inuitov a ľadové hotely patria medzi populárnu atrakciu turistov – aj tieto informácie v kapitole „sneh ako stavebný materiál“ kniha obsahuje. Poslednú kapitolu tvoria rôzne zaujímavosti, ktoré so snehom a ľadom súvisia – osudový náraz Titanicu, snežný muž Yetti či sneh na Marse. Veľká kniha snehu a ľadu ma naučila opäť sa veľa pýtať. Veľmi pozitívne hodnotím ilustrácie, ktoré dopovedia to, čo nie je medzi riadkami. Sneh môže hasiť, môže dobre chutiť (ako snehové pusinky), môže padať na Marse. Pomocou tejto knihy sa dieťa naučí veľmi zaujímavé a náučné informácie o všetkom, čo so snehom a ľadom súvisí. Ako budúca učiteľka si túto knihu viem predstaviť ako užitočnú didaktickú pomôcku, a to nie len pre deti, ale aj rodičov, ktorí sa rovnako ako ja môžu naučiť opäť sa pýtať. Kniha rozhodne podnieti detskú fantáziu. Navyše, komu by sa nepáčilo zistiť, ako môže počúvať spev snehových vločiek?

vinlit.sk, 17.11.2017

Chlapec, vtáčik & truhlár

Kniha Chlapec, vtáčik a truhlár napísaná v štýle magického realizmu, je prvotinou mladej, talentovanej austrálskej spisovateľky Matildy Woodsovej. Ilustrácií sa chopila španielska výtvarníčka Anuska Allepuzová, ktorá vo svojich prácach experimentuje s rôznymi textúrami, využíva šablóny a pečiatky. Okrem celostránkových ilustrácií, každú stranu tejto knihy ozdobila kvetmi, rybami, či strechami domov. Písmo aj ilustrácie sú v modrej atramentovej farbe, čo pôsobí netradične, avšak zároveň veľmi príjemne na pohľad. Dej tejto neobyčajnej knihy sa odohráva v čarovnom prímorskom meste Allora, ktoré si vás získa svojimi utešenými domami, rybami vylietavajúcimi z mora a nezabudnuteľnými postavami od hlavných hrdinov: osamelého, zostarnutého miestneho truhlára Alberta a ustráchaného chlapca Tita ukrývajúceho tajomstvo, až po klebetné susedy sestry Finestrové, či miestneho rybára Alessandra Diporta, ktorého ľudia prezývajú bláznivý rybár (pretože kto už len potrebuje rybára v meste, v ktorom sa ryby chytajú samy). Stelesnením pažravosti, márnivosti, samoľúbosti, človeka bez citu, je Starosta aj so svojimi nezmyselnými predstavami a požiadavkami na výrobu truhly. Chlapec, vtáčik a truhlár je láskyplný príbeh o priateľstve medzi starým truhlárom a malým chlapcom, o prekonaní smútku zo straty, o neutíchajúcej nádeji, že zlo bude porazené, ale aj o odvahe v srdci a slobodnom živote bez strachu. Počas čítania budete plakať, smiať sa, aj nechty si obhrýzať od napätia. Veľmi emotívna kniha s príbehom, na ktorý sa len tak ľahko nezabúda, a ktorý si prečítate viac ako raz. Nechcem vám pokaziť zážitok z čítania a preto končím. Už len toľko, že síce táto kniha je oficiálne určená pre deti od 8 rokov, vrelo odporúčam prečítať si ju i keď ste na torte sfúkli osem sviečok už veľmi dávno. Chlapec, vtáčik & truhlár Text: Matilda Woodsová Ilustrácie: Anuska Allepuzová Albatros, 2017

mimimalaknihomilka.blogspot.sk, 20.10.2017

Ako naučiť Eda lietať?

Katarína Macurová

V najnovšej knihe Kataríny Macurovej sa opäť stretávame s medvedíkom Ernestom, ktorého už poznáme z kníh Prečo nekvitneš? a Kde je tá pravá lopta? Tentokrát sa pokúsi naučiť lietať pštrosa Eda. Ernest skúša na Eda všetko možné aj nemožné. Kreslí mu stratégiu lietania na tabuľu, ukazuje mu ako mávať krídlami rýchlo, rýchlo, rýchlo. Zmajstruje chodúle, zavesí ho na teplovzdušný balón. Vyčerpajú snáď všetky možnosti a Edo stále nelieta. Dokonca sa idú opýtať iných vtákov ako sa naučiť lietať. Škoda, že si vybrali zrovna tučniaka a vtáka kivi. Tí im veru veľmi neporadili... Nebudem vám však všetko prezrádzať, aby som vás neukrátila o humorné situácie, ktoré spolu s deťmi v príbehu nájdete. Ten koniec fakt stojí za to! Kniha Ako naučiť Eda lietať? je, čo do pomeru text/ilustrácie, ideálna pre 2-3 ročné deti, ale moja 4 a pol ročná Mimi je dôkazom, že knihy Kataríny Macurovej môžu zaujať aj tých, ktorí už prešli na viac textové príbehy. Prečo nekvitneš? si dieťa moje číta kedykoľvek samo a knihu Lily a Momo doslova zbožňuje vďaka rozkošnej postave Moma a rôznofarebným ponožkám malej Lily. Veľmi sa teším, že sa u nás našiel autor, ktorý sa pustil do tzv. picture books, na našom trhu dlho chýbali. I keď v poslednom období pribúdajú preklady, predsa je to úplne iný pocit držať v rukách a čítať knihu od slovenského autora v slovenčine. Už teraz sa s Mimi nevieme dočkať ďalších kníh, ktoré Katarína Macurová chystá.

mimimalaknihomilka.blogspot.sk, 11.10.2017

Viac o knihe

Nečakané priateľstvá

Príroda to má pekne zariadené. Žiaden tvor nie je osamotený, každý potrebuje pomoc. Všetky živé bytosti sú prepojené a fungujú spolu. Ak sa niečo pokazí na jednej strane, na druhej to má niekedy nečakaný efekt. A trvá dlho, kým sa zase všetko vráti do krehkej rovnováhy. No dobre, viem, že to nie je takto idylické. Nikto nespolupracuje nezištne. Ale prečo by mal, nie? Skúšali ste takúto globálnu prepojenosť vysvetliť deťom? Perfektne vám pomôže naša obľúbená letná novinka Nečakané priateľstvá (alebo ako si zvieratá a rastliny pomáhajú). Ešte stále ma to prekvapuje. Keď sa objaví novinka z náučných kníh pre deti, pôvodne česká, ale na svetovej úrovni. Je to len môj dojem, že pre najmenšie deti sa takéto knihy nerobili? Áno, je tu Hravouka, Jak zvířata spí a podobné klenoty. Ale niečo na produkcii B4U publishing ma neprestáva fascinovať. Možno pomer textu a obrázkov, perfektný pre deti okolo 3 – 6 rokov? Možno grafická úprava, výber a prezentácia faktov? Možno široká prístupnosť (lebo tieto knihy sú ozaj … mainstreamové v tom najlepšom zmysle slova). Každopádne, skoro každá ich novinka je podľa mňa vynikajúca. Skutočne sa teším na ich ďalšie veci. Texty k Nečakaným priateľstvám napísala Pavla Hanáčková. Krásne vysvetľujú deťom rôzne formy spolupráce v prírode. Samozrejme s množstvom konkrétnych príkladov z rastlinnej aj zvieracej ríše (alebo v prípade pánd aj spriateľené baktérie). Nevyhne sa dokonca ani zmienkam o parazitoch. Informácií tu nájdete tak akurát pre zvedavé predškolné deti až po mladší školný vek (4 – 8 rokov). A dostávame sa k najvýraznejšej zložke celej knihy: ilustárciám. Vytvorila ich mladá ilustrátorka Linh Dao. Pôvodne z Vietnamu, ale študovala a žije v Čechách. Jej obrázky sú dôvodom, prečo kniha nenechá chladným ani najväčšieho mrzúta. Jednoducho očarujúce. Výberom jemných pastelových farieb sa ilustrácie držia na úrovni roztomilosti bez skĺznutia do lepivej presladenosti. (Úprimne, o trochu viac ružovej a cítili by ste sa ako v cukrovej vate.) Pampúch mi raz s mierne extatickým výrazom ukazoval obrázok zo stránky o pandách. Vraj takú chce plyšovú hračku. „Myslíš plyšové pandiatko?“ „Nie, plyšovú ošetrovateľku s plyšovým pandiatkom!“ Asi toľko k téme uchvacujúcich ilustrácií. Som zvedavá na ďalšie knihy z tejto série. Chystajú sa zatiaľ dve. Mimochodom, plyšovú pandu sme si už kúpili, ale ani zďaleka sa nevyrovná tej nakreslenej od Linh Dao. Plyšovú ošetrovateľku stále zháňam.

blog pampuch.sk, 7.10.2017

Prečo vták nelieta?

Katarína Macurová

Medvedík Ernest, deťom dôverne známy z predchádzajúcich kníh Kataríny Macurovej, je späť! Rozkošný medvedík rád nad niečím rozmýšľa. Tentoraz nad svojím kamarátom, pštrosom Edom. Ernest vie, že Edo je vták. Prečo teda nelieta? Ernest nevie, že Edo je pštros a pštrosy nelietajú. Ani samotný Edo nevie, že nikdy lietať nebude. Tvrdí, že nelieta, lebo ho to ešte nikto nenaučil. Ernestovi nebolo treba viac hovoriť. Neprekáža mu, že tiež nemá s lietaním skúsenosti. s veľkým odhodlaním sa pustí do plnenia vytýčeného cieľa. Edo si vypočuje Ernestovu prednášku o základoch lietaenia a vyskúša netradičné pokusy o lietanie, napríklad pri skoku do bazená. Spolu s Ernestom navštívi aj iné vtáky, aby mu poradili. Koniec príbehu pobaví deti i dospelých a zároveň má potenciál prekvapiť tých dospelých, ktorí sú presvedčení, že ich záver tejto knihy nemôže prekvapiť.

SME O knihách, 6.10.2017

Viac o knihe

Recenzia médii

Albatros Media newsletter