V knihách pre deti nesmú chýbať obrázky. A ak sú tie obrázky komplexné a človek sa v nich môže doslova stratiť, je to vždy plus. Autori tejto publikácie stavajú na pútavosti a verím, že tým zaujmú mnohých drobných čitateľov. Ako sa čo robí je encyklopédia pre deti, v ktorej sa dozvedia, ako vzniká chlieb, kto sa podieľa na zrode lyžičiek, ako dlho a únavne ľudia pracujú, kým vytvoria pohár alebo stoličku, že kniha bola niekedy stromom a tričko chumáčikom bavlny. To všetko sa dozvedia na šiestich rozkladajúcich sa dvojstránkach, vo vnútri ktorých sa skrýva obrovská mapa. Prstom po nej cestujeme od tovární na ťaženie materiálov cez spracovanie surovín až po dizajnérske štúdia a obchodné centrá. „Chlieb v podobe nekysnutých placiek sa začal piecť pred viac ako jedenásťtisíc rokmi. Neskôr ľudia zistili, že keď nechajú cesto vykysnúť, môže byť chlieb chutnejší. Kysnutie majú na svedomí malé živé organizmy, ktorým sa hovorí kvasinky a vďaka nim cesto niekoľkonásobne zväčší svoj objem.“ Kniha je zaujímavá svojím dizajnom – okrem rozkladacích strán v sebe ukrýva aj mnoho malých zošitov prilepených na stránky, ktoré môžete prelistovať a dočítať sa ďalšie detaily o výrobe. Všetko je napísané jednoducho a zrozumiteľne, ale zároveň sú použité odborné výrazy, teda informatívnosť nie je zanedbaná. Práve naopak, rodičia by sa mali pripraviť na to, že dieťa bude potrebovať ďalšie vysvetlenia a príklady zo života. Obzvlášť sa to týka slov, ktoré by mohli byť pre dieťa úplne nové, ako napríklad fošňa alebo štiepka. „Existujú aj kultúry, kde sa doposiaľ všetko jedlo je rukami. V niektorých islamských alebo hinduistických krajinách sa je pravou rukou. V Číne zas používajú pri jedle namiesto lyžice drevené paličky.“ Hoci je kniha chudobná na počet strán, na jednej dvojstránke strávite aj dvadsať minút, kým si prezriete všetky detaily. A pri ďalšom listovaní znova a znova nachádzate niečo, čo ste si prvýkrát nevšimli. Ale obrázky, samozrejme, nie sú všetko. Ako sa čo robí by nebolo tým, čím je, ak by nešlo o knihu nabitú informáciami pre malých bádateľov, ktorí chcú pochopiť, ako vznikajú veci okolo nich. Každý odsek je ilustrovaný, často aj vtipne. „Skôr ako sa stromy rozdrvia, musia sa zbaviť kôry, v stroji na odkôrovanie. Odkôrnené stromy sa rozdrvia na štiepku, ktorá je základom na výrobu buničiny.“ Každý knihomoľ pozná smútok, keď sa fantastická kniha blíži ku koncu a jemu ostáva už len posledných pár stránok. V prípade Ako sa čo robí príde táto chvíľa naozaj veľmi skoro a bude vám ľúto ju odložiť. Jej negatívom je totiž malé množstvo predmetov, ktoré sú v nej rozobrané. Najprv som zatúžila po tom, aby vydali ďalšie knihy a mala som doma celú zbierku, ale na druhej strane, táto kniha sa môže stať podnetom pre ďalšie, samostatné bádanie detí. Tie staršie si dokážu vyhľadať informácie aj na internete a mladším pomôžu rodičia – napríklad jednoduchým rozšírením vedomostí z knihy. Podobne ako sa vyrába stolička, prebieha aj proces výroby ostatného nábytku, tak ako sa pečie chlieb, sa pripravujú aj iné druhy pečiva a zo skla nevznikajú iba poháre. Táto farebná kniha je vhodná najmä pre všetky zvedavé deti, obzvlášť na prvom stupni základnej školy, ale pri prezeraní obrázkov sa iste zabavia aj ich mladší súrodenci.

Odkiaľ sa vzala lyžica, kto urobil knihu alebo takú bežnú vec ako je pohár? Kým na to jedného dňa nepríde doma debata, deti netušia, aký fascinujúci príbeh je napríklad za obyčajným chlebom a fakt, že ich obľúbené pečivo vyrástlo z niečoho, čo bolo najprv zelené, ich na hodnú chvíľu aj umlčí (mamy to poznajú - pri malých deťoch, najmä tých, ktoré nastúpili do škôlky, sa zelené jedlo na tanieri rovná vysoko jedovatej toxickej zmesi, ktorej je smrteľne nebezpečné sa čo i len dotknúť). Kniha Ako sa čo robí obsahuje 6 príbehov vecí bežnej spotreby. Každý je rozdelený na dve časti - úvodná dvojstránka je spracovaná v kombinácii encyklopedickej informácie a stručného pohľadu do histórie. Druhá časť sa objaví po roztvorení dvojstrany na veľký plagát. Aby deti pochopili postup výroby, ilustrácia má podobu mapy. Cestujú po nej prstom od jednej zastávky k druhej, pričom míňajú doplnkové informácie schované do malých knižočiek. Texty sú krátke, nové výrazy, s ktorými sa malý čitateľ ešte pravdepodobne nestretol, sú označené boldom. Nejde však o žiadnu komplikovanú terminológiu. Medzi takto vybranými slovami sú napríklad bavlna, pradiareň, rezivo, buničina, rukopis, vápenec, kontrolór, teda všetko výrazy, s ktorými vie rodič bez problémov pomôcť. Túto interaktívnu encyklopédiu by som ponúkla školákom na prvom stupni, ale myslím, že aj deti okolo 10 rokov si ešte stále rady zalistujú v zaujímavo navrhnutej publikácii. Ako sa čo robí je napísaná dômyselne, aby deti nielen zabavila, ale aj niečo nové naučila. Nenápadne ich núti rozmýšľať v širších súvislostiach (na výrobe jednej malej veci sa podieľa množstvo ľudí, veci cestujú po svete, s výrobou je spojená námaha, preto si veci treba vážiť a nie ich ničiť - ničí sa tak aj práca iných ľudí, ktorí sa snažili, aby nám vec dobre slúžila a pod). Ak sa vrátim späť ku chlebu a ceste, ktorú musí prejsť, kým sa dostane na stôl, od drobnučkého zrnka pšenice atď, v tejto kapitole je schovaný aj recept na veľmi jednoduchý domáci chlieb. Ponúkla som deťom možnosť si jeho výrobu vyskúšať. Postupovali presne podľa návodu - urobili si nákupný zoznam, bežali do obchodu, zagebrili celú kuchyňu (cesto som vyčesávala aj zo psa, na podrážkach papúč ho mám hádam dodnes), miesili, kým sa jedno z nich nerozplakalo, že už ozaj nevládze. Až vtedy som zasiahla a pomohla im chlieb dokončiť. Upokojili sa s pozerali, ako kysne. Vyvaľovali oči a každú chvíľu volali: "To jak?" Keď sme chlieb spoločne vložili do horúcej pece, znova žasli nad tým ako sa vzdúva a hnedne a znova nadšené: "To jak??" Pre mňa bolo mimoriadne pútavé sledovať, ako si poradia s novými výzvami. Najdlhšie im trvalo nájsť v obchode kvasnice, pričom som strávila asi hodinu vysvetľovaním, prečo sa tá kocka volá droždie. Chlebík sa podaril, strávili sme jeho prípravou a výrobou takmer celý deň a do rána bol zjedený - bez ničoho alebo len s maslom. Bolo evidentné, že hoci inokedy toľko pečiva nezjedia, teraz sa spojil zážitok s hrdosťou na to, že sme na prácu použili knihu, vlastnú hlavu, spravili sme to vlastnými rukami a bol to, ako inak, najlepší chlieb na svete. Autor textu Oldřich Růžička sa dlhodobo venuje populárno náučným publikáciám pre deti. Keďže ide o počítačového odborníka, nájdete medzi nimi viacero kníh so zameraním na výpočtovú techniku, ale texty pripravil aj pre detské atlasy, dopravné encyklopédie či knihy o hradoch. Pre najmladšiu kategóriu čitateľov vytvoril populárnu interaktívnu šnurovaciu knihu - papučku, ktorá deti učí zašnurovať si topánky. Knihu ilustrovala Alexandra Hetmerová, mladá režisérka, animátorka, ilustrátorka, ktorá za svoje filmy získala viacero cien. Má široký tvorivý záber, od animovaných filmov, cez aplikácie až po (nielen) detské knihy. Jej postavy sú veselé, kniha Ako sa čo robí je plná farieb, akcie, na malej ploche sa toho vďaka jej videniu sveta, ktorý je neustále v pohybe, deje veľmi veľa. Spolu s krátkymi textami je táto publikácia hravou a dynamickou knihou, v ktorej niet času ani priestoru na nudu.