Atlas sopiek pre deti je síce určený čitateľom od šiestich rokov, ale knižná novinka Pavla Gabzdyla dostane aj dospelých. Vydavateľstvo Albatros má na autorov dobrý nos a Gabzdylovi, pracovníkovi Hvezdárne a planetária Brno, v ňom už vlani vyšla knižka Atlas mesačných dobrodružstiev. Ako totiž o autorovi možno zistiť, rodák z Havířova sa o astronómiu začal zaujímať už v útlom veku, neskôr sa jeho záujem upol k Mesiacu, ktorý je dodnes jeho najobľúbenejším objektom. Mesačnú astronómiu totiž mohol skĺbiť so svojou ďalšou vášňou, ktorou je geológia. Práve tú vyštudoval na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. A tak nečudo, že medzi publikáciami Pavla Gabzdyla z rôznych vydavavateľstiev možno nájsť tituly buď s vesmírnou, presnejšie mesačnou, tematikou ako Astronomie (100+1 záludných otázek), Měsíc známý i tajemný, Měsíc, Všechno, co jste kdy chtěli vědět o Měsíci, Lexikon vesmíru, Otisky kosmických katastrof, ale aj publikácie Neuvěřitelné Brno či 3D Sopky. Novinka Atlas sopiek pre deti upúta nielen skvelým obsahom, ale aj sympatickou výtvarnou stránkou. Množstvo informácií, ktoré Pavel Gabzdyl erudovane, no prístupne podáva deťom, na obrázkoch znázornil Tomáš Tůma. Vnútorné obálky pripomínajú žeravú lávu a rovnako sa na čitateľa hneď od začiatku valia fascinujúce fakty zo Sopečnej kuchyne, ako sa volá prvá zo šiestich kapitoliek. Tu mladým čitateľom autor objasní, že sopky sa rodia hlboko pod zemou, kde sa niekoľko kilometrov pod povrchom nachádza magma. Čo je láva, ako vznikajú lávové tunely, kto je Vulkán (rímsky boh ohňa a kováčstva)a kto vulkanológ? To všetko Gabzdyl zvládne vysvetliť rovnako v skratke a jednoducho, ako rozdiel medzi štítovou sopkou a stratovulkánom – prvá pripomína štít bojovníka položený vnútornou stranou na zem, druhá je strmý a symetrický kužeľ, ktorý vnútri vyzerá ako poschodia skvelej ovocnej torty. A nasleduje prvá rozkladacia mapa venovaná anatómii Zeme. Tu deťom i dospelým priblíži zemskú kôru, plášť i jadro, doplní, že najhlbší vrt do Zeme ľudia vŕtali na ruskom polostrove Kola a za niekoľko desiatok rokov sa dostali do hĺbky 12,3 km. V porovnaní s hrúbkou Zeme je to však len nepatrné škrabnutie po povrchu. Pre zvedavcov je k mapám v knihe pripnutých sedem miniatúrnych zošitkov, ten prvý sa volá Lávový sprievodca a človek sa v ňom napríklad dozvie, že láva je príšerne horúca – má teplotu od 750 do 1 200 stupňov Celzia! A viete, čo sú teidské vajcia? Guľaté balvany – bloky lávy, ktoré sa zgúľali po svahoch sopky Teide na kanárskom ostrove Tenerife. Fascinovaného čitateľa ďalej čaká Sopečný zemepis aj Sopečný dejepis. Zistí, že havajská sopka Mauna Kea vyčnieva nad hladinu do výšky 4 205 metrov, no pod hladinou je ďalších 5 000 metrov tohto velikána, takže ak by sme pozemské hory merali od ich úpätia, bola by Mauna Kea vyššia ako najvyššia hora sveta Mount Everest! Vedeli ste, že v Tanzánii majú sopku Ol Doinyo Lengai, ktorá ako jediná na svete chrlí lávu pripomínajúcu napenený saponát? Občas je čierna a dobre tečie, takže sa podobá rozpustenej čokoláde, dodáva Gabzdyl. Prekvapí informáciou o indonézskej sopke Kelimutu, ktorá má na vrchole hneď tri jazerá a každé inej farby – jedno modré, druhé zelené a ďalšie červené – podľa zloženia plynov, ktoré sú v jazerách rozpustené. A potom je tu mapa o žeravých miestach Zeme, kde sa dočítate nielen to, že Popocatépetl znamená v jazyku Aztékov Dymiaca hora, ale aj to, že najjužnejšie položenú sopku sveta nájdeme v Antarktíde, a je to Mount Erebus! Prečo sú sopky nebezpečné pre lietadlá, ako sa nimi dajú vykurovať skleníky či chodníky (presne to robia na Islande) alebo na čo je dobrý smradľavý kúpeľ v sírovom jazierku? Nie, túto knihu neodložíte, kým ju – s deťmi alebo bez nich – neprečítate a nedopozeráte do konca. A keďže astronóm Gabzdyl miluje vesmír, knižka sa končí mapou nazvanou Sopečné svety, kde zistíte, že sopky sú aj na iných planétach a ich mesiacoch. Na rozlúčku sú tu hneď dva minizošitky – jeden sa volá Vesmírne sopky a druhý Kozmickí detektívi.